Šetrenie na nesprávnom mieste.Namiesto uznania - krok späť

Zápas o SNP neutícha

Vrátil sa domov

Spomienkové stretnutie pri príležitosti k 110 výročia narodenia generála Rudolfa Viesta sa uskutočnilo 28. septembra

Konto Bojovník

Ešte pred uzávierkou tohto čísla Bojovníka aj na ďalšie horeuvedené listy predsedu SZPB došli nádejné odozvy kompetentných činiteľov na požiadavky nášho Zväzu.

Odišla maliarka Povstania

Na zamyslenie: Prepožičaj svoje ucho každému, ale málokomu svoju reč

- Na základe uznesení prijatých na XI. zjazde SZPB, - hovorí sa v liste adresovanom predsedovi Vlády SR Mikulášovi Dzurindovi, - bol som poverený informovať Vás o postupnom rušení, prípadne zmenách v účinnosti Opatrení na zlepšenie spoločenskej starostlivosti o účastníkov protifašistického odboja prijatých uznesením Predsedníctva Vlády SR z 21. 12. 1972 a potvrdených MPSVaR SR 6. 3. 1995, ako aj ďalšími rezortami po vzniku SR od 1. 11. 1993.

Napriek skutočnosti, že citované uznesenie Vlády je stále platné, niektoré rezorty po r. 1993 prijímajú zákonné a iné opatrenia, ktorými rušia prv poskytované zvýhodnenia účastníkov odboja - držiteľov „Osvedčenia“ podľa Z. č. 255/1946 Zb. a pozostalým manželkám (manželom). Konkrétne zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci bola dňom 1. 1. 1999: zrušená bezplatná opatrovateľská služba prevažne pre vojnových invalidov a obete koncentračných táborov; zaviedol sa príplatok za rekreačný pobyt; zrušilo sa prednostné umiestňovanie účastníkov odboja do domovov dôchodcov, penziónov a úplnej sociálnej starostlivosti. Navyše doplnkom č. 9 k Cenníku telefónnych služieb sa od 1. 8. 2000 končí možnosť zriaďovať účastnícke telefónne stanice s cenovými výhodami, čo sa citeľne dotkne vdov a detí, ktoré prežili holokaust, sú držiteľmi Osvedčenia a len v tomto období odchádzajú do dôchodku. Vrcholom sú opatrenia Sociálnej poisťovne pri prideľovaní poukazov na kúpeľnú liečbu už pre 3. štvrťrok, no najmä pre 4. štvrťrok 2000. Pretože jej MF SR krátilo objem na dobrovoľné sociálne dávky o 20-25 % (t. j. cca o 340 mil. Sk), znížila prídel kúpeľných poukazov pre SZPB na 4. štvrťrok 2000 o 200 poukazov do Liečebne SNP v Kuneráde a z hľadiska r. 2000 skrátili do ostatných bývalých štátnych kúpeľov prídel poukazov o 250. Mimoriadne vážna situácia je v Liečebni SNP v Kuneráde, ktorá je vyhradená pre účastníkov odboja, čo je zakotvené aj v privatizačnom protokole. Ak nám Sociálna poisťovňa neuhradí 200 poukazov na 4. štvrťrok 2000 a 800 na r. 2001 - a. s. Rajecké Teplice, ktorej liečebňa patrí, vypovie svoj záväzok voči SZPB a s Liečebňou SNP naloží podľa vlastnej úvahy.

V závere listu predseda SZPB apeluje na predsedu Vlády SR, aby v nadväznosti na odporúčania svetovej federácie veteránov a obetí vojny (FMAC) tento kolaps odvrátil a pričinil sa tak o pokojné dožitie zaslúžilých bojovníkov za oslobodenie našej vlasti, počet ktorých prirodzeným úbytkom ročne klesá o 2500 osôb a t. č. z nich žije už len 18 500.

V ten istý deň - 12. 9. 2000 - zasiela predseda SZPB predstaviteľom zainteresovaných parlamentných politických strán a hnutí, príslušným podpredsedom Vlády SR a ministrom list, v ktorom ich na základe uznesení prijatých XI. zjazdom SZPB žiada nedopustiť zrušenie doteraz prijatých Opatrení na zlepšenie spoločenskej starostlivosti o účastníkov protifašistického odboja, prijatých Predsedníctvom Vlády SR v r. 1972 a potvrdených MPSVaR SR v marci 1995, ako aj ďalšími rezortami po vzniku SR v r. 1993. Zároveň prikladá kópiu listu odoslanú predsedovi Vlády SR. Súčasne prosí o vyjadrenie ich plnej podpory aj Návrhu zákona o ocenení a poskytnutí jednorazovej peňažnej čiastky aktívnym účastníkom odboja v r. 1939-45, ktorí podľa Z. 225/1946 Zb. a) boli príslušníkmi Čs. armády v zahraničí za podmienok uvedených v § 2, ods. 1, č. 2; b) konali vojenskú službu v spojeneckých armádach za podmienok špecifikovaných v § 2, ods. 3; c) boli príslušníkmi 1. čs. armády na Slovensku za podmienok uvedených v § 2, ods. 4a; d) boli čs. partizánmi (podľa § 1 Z. zo 14. 2. 1946, č. 34 Zb., ktorým sa vymedzuje pojem „čs. partizán“).

Riaditeľka sekretariátu predsedu NR SR Ing. S. Kyselová písomne tlmočila predsedovi SZPB rozhodnutie predsedu NR SR sústavne sledovať problémy, ktoré vo svojich podaniach naznačil a byť nápomocný pri ich riešení.-r-

Na niektorých domoch a plagátových miestach Bratislavy sa objavili pred 20. septembrom malé plagáty, pozývajúce na besedu a prezentáciu knihy Margity Sobotkovej „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!“ Podtitul prezrádzal, že ide o pohľad z hľadiska obetí totality a o augustové udalosti roku 1944.

V predstavení autorky knihy uviedli, že pochádza z Turca, mala osobné skúsenosti z udalostí roku 1944 a 1945, po vojne vyštudovala filozofiu, stala sa ideológom Slovenskej ľudovej strany, ktorá sa dnes hlási k odkazu a chce byť pokračovateľkou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany s cieľom obhajovať „čistý“ a voči Nemecku lojálny štátny útvar, prezidenta Jozefa Tisu ako svätého muža.

Na besede prezentovali autorkine metafyzicko-filozofické názory na toto obdobie, že ak sa 50 rokov udržiaval bohatiersky mýtus o SNP, treba sa ho konečne zbaviť a očistiť Slovenský štát o jeho prezidenta J. Tisu. SNP bolo pre slovenskú štátnosť katastrofou, lebo Nemci vtedy Slovensku verili. Slovenská vláda sa stala rukojemníkom Hitlera - a ak ste rukojemníkom, pľuli by ste svojmu väzniteľovi do očí? - znela okrem iného demagogická otázka v besede.

Zaslepenosť a historická nepoučiteľnosť organizátorov prezentácie knihy M. Sobotkovej využívala aj takéto názory bez podloženia argumentmi: SNP bolo horšie ako prechod frontu; vláda nebola voči Hitlerovi ústretová; najmenej 80 percent Slovákov si želalo vlastný samostatný štát a Hitler nám ho zaručoval; SNP bolo vlastne pokusom o tretie zmŕtvychvstanie Československa; Tisu si treba vážiť ako svätca; štátnym sviatkom SR musí byť 14. marec a nie vznik SNP…!

Zaznievali aj iné názory - vystupujúci ich nedokladali argumentami, skôr vlastnými úvahami a vývodmi z niektorých skúseností. Zaujímavá bola obhajoba „čistoty“ a priam humánnej demokratickosti Tisu a vtedajšieho štátneho útvaru, že za celý čas svojej existencie nenechal nikoho popraviť, či likvidovať. Ukážte mi jediný takýto prípad! - vyhlasoval jeden z diskutujúcich. Nuž mu dodatočne pripomeňme v Bratislave známu Puhlovu vilu na Vlčkovej ulici, kde príslušníci ÚŠB väznili a mučili antifašistov, kde okrem iných zahynul aj vysokoškolský študent Mirko Nešpor. A nebolo to jediné popravisko na Slovensku - s prispením Hlinkovej gardy a neraz s jej iniciatívou popravovali ľudí vo vápennej peci v Nemeckej, pri Banskej Bystrici, Trenčíne, Žiline. Akoby na to všetko ideoví nasledovníci Hlinkovej strany a obhajcovia Slovenska v tomto jeho období zabúdali. Robia to cieľavedome.

Historici, ani účastníci SNP a bojov za slobodu nášho národa netvrdia, že všetko bolo v tomto období len čisté a sväté. Sami diskutujúci na prezentácii knihy konštatovali, že do SNP išlo mnoho mladých ľudí a vlastencov z presvedčenia, iní ani nevedeli, o čo ide, ďalší sa chceli zbaviť závislosti na Nemecku, a boli aj dobrodruhovia, ktorí vytušili príležitosť na osobné obohatenie sa. Takých bolo a bude v rôznych historických obdobiach a súvislostiach vždy dosť. Ale dejiny sa ich postupne zbavia. Na povrch vyjde to, čo bolo pre určité obdobia rozhodujúce a čo nakoniec, možno nevedomky, vyslovila aj filozofka M. Sobotková v názve svojej knihy: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!

Oprávnená bola výčitka, že pre toto obdobie neurobili historici dosť, aby bolo jeho miesto v histórii národa osvetlené, aby ani po polstoročí nevznikali pochybnosti a neplietli sa základné hodnoty, ktoré prinášajú národu slobodu, jeho existenciu a dlhodobý všestranný rozvoj.

Kruté novembrové boje pri Okrúhlom vrchu po 56 rokoch vydali svoje svedectvo. Vykopané kovové gombíky, odznak vojaka slovenskej armády, no predovšetkým identifikačné puzdro s čitateľnými údajmi odhalili tragické tajomstvo - telesné pozostatky 22-ročného vojaka Karola Nagya z Podunajských Biskupíc. Tu pri Valaskej Belej padol v neľútostných bojoch ako účastník SNP. Starší obyvatelia si pamätajú, že v novembri r. 1944 na Okrúhlom vrchu ustúpila skupina povstaleckých vojakov a partizánov. Obkľúčila ich však asi štvortisícová presila nemeckých vojakov. Po krátkom boji časť povstalcov unikla a niektorí zahynuli. Karola Nagya pravdepodobne pochovali obyvatelia tunajších lazov.

S pohnutím a dojatím sa prihováram k vám v mene Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov prihovoriť na dnešnom spomienkovom stretnutí, ktoré je venované 110. výročiu narodenia generála Rudolfa VIESTA.

Meno tohto prvého Slováka, ktorý v predmníchovskej republike dosiahol hodnosť najprv brigádneho a potom divízneho generála, je pre náš zväz tiež jedným zo symbolov boja za slobodu. Staršia generácia našich členov to plne dokázala v priebehu Slovenského národného povstania, keď pod jeho velením hrdinsky čelila postupujúcej sile nacistických vojsk, ale aj ich pomáhačov v službách vtedajšej bratislavskej vlády.

Ako správny a zodpovedný veliteľ zostal spolu so svojim zástupcom generálom Jánom Goliánom medzi spolubojovníkmi, s ktorými bol zajatý Nemcami. Ani v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbűrg, kam oboch slovenských povstaleckých generálov previezli, však nepodľahol a až do poslednej chvíle svojho života sa zachoval ako statočný vojak. Do dnes nie je známe kedy zahynul, - predpokladá sa, že pravdepodobne vo februári 1945. A tak isto sa nevie kde je miesto jeho posledného odpočinku. O to cennejšie je, že tu pri hrobe jeho matky je táto pamätná tabuľa, ktorá aspoň takto symbolicky nám umožňuje vyjadriť úctu a spomienku na armádneho generála in memoriam Rudolfa VIESTA.

Právom sa poukazuje, - najmä od roku 1990, - že v predchádzajúcom období sa o generálovi VIESTOVI i iných hrdinov protifašistického odboja takmer nehovorilo. Mám však dojem - a myslím si, že nie som osamotený - že ani v súčasnosti tomu nie je oveľa lepšie. V tejto súvislosti, dovoľte mi odcitovať z nedávneho článku pani Dany VIESTOVEJ: „Kde opustila telo Rudolfa Viesta jeho duša a kde doteraz blúdi nevedno …Možno by sme ju mohli privolať domov, keby sme tomuto hrdinovi konečne dokázali prejaviť aspoň časť úcty, ktorá mu od nás patrí.“

Naše dnešné spomienkové stretnutie by sa preto malo stať prvým krokom k náprave a zmene postoja verejnosti k velikánom našich protifašistických dejín. Na tom sa chcú členovia nášho zväzu, zo staršej ale aj mladšej generácie tiež plne podieľať. Veď pre nás, generál Rudolf Viest právom ostáva jednou z tých osobností, ktorá je nerozlučne spojená s bojom proti fašizmu a za slobodu a to nielen na fronte vo Francúzsku v roku 1940, ale aj na čele Prvej Československej armády počas Slovenského národného povstania.

Na konto nášho časopisu prišli ďalšie finančné dary: ZO SZPB pri VSŽ Košice prispela sumou 1000,- Sk, ZO SZPB Krupina 500 Sk,- (finančný príspevok poslala E. Sýkorová), Leopold Henzély z Košíc prispel sumou 105,- Sk, Gertrúda Bednárová z Bratislavy 100,- Sk a Ladislav Strenitzer z Banskej Bystrice 500,- Sk.

Prosíme darcov, aby na poštovej poukážke (na zadnej strane) na mieste Správa pre prijímateľa uviedli Konto Bojovník.Redakcia srdečne ďakuje

Marián Mesiarik, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie v liste predsedovi SZPB uvádza, že Výbor vzal na vedomie jeho informácie o stave Opatrení na zlepšenie spoločenskej starostlivosti o účastníkov protifašistického odboja, prijatých Predsedníctvom Vlády SR v decembri 1972 a potvrdených MPSVaR SR. Zároveň ho ubezpečuje, že členovia Výboru ju využijú pri rokovaní o legislatívnych normách, týkajúcich sa uvedených opatrení, ktoré niektoré rezorty Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov odoberajú.

V podobnom duchu odpovedal aj podpredseda Vlády SR Ľubomír Fogaš. Ubezpečil predsedu SZPB, že v rámci svojich kompetencií ako člena Vlády SR bude jeho požiadavky, týkajúce sa Návrhu zákona o ocenení a poskytnutí jednorazovej peňažnej čiastky pre aktívnych účastníkov odboja v rokoch 1939-45 podporovať.-rich-

Po oslobodení pokračovala v učiteľskom povolaní a poslaní. Začala nanovo študovať maľbu na rodiacej sa Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave - u prof. G. Mallého, J. Mudrocha, K. Sokola, D. Millyho, O. Dubaya. Po absolvovaní tohto druhého horizontu výtvarných štúdií začala sa plne venovať výtvarnej tvorbe. V danom období pôsobila i v ústredných orgánoch odbojárskej organizácie. Od roku 1957 realizovala súbor výstav s názvom Krajiny Povstania I.-IV. Vynikajúce sú jej škice a štúdie a finalizované obrazy zo štúdijných ciest - po ZSSR (Novgorod, Moskva, Odesa), z Turecka a Afriky (najmä Tunis). Neskôr z Juhoslávie a v druhej polovici 60-tych rokov z historických miest a podnetov Francúzska. V roku 1969 spolu s M. Gašparom vystavovali v Paríži.

Čítankovo sú známe jej diela a motívy povstaleckej témy. Jej Janko Šuška, Matka partizánov Maková, Pohreb partizánov na Horehroní, Odnos Švermu, portrét Valjanského a Partizánky Jany atď. Vytvorila rozsiahle krajinárske maliarske súbory a diela k morfológii tvarov zeme a kozmu. Pripomeňme portréty národných dejateľov a osobností svetovej kultúry - Hviezdoslava, F. Kráľa, E. Maróthy-Šoltésovú; L. van Beethovena, F. Chopina atď. Avšak aj gigantické témy západného odboja - súbor Cap Arcona, Holubicu mieru, Ukrižovanie. Pozoruhodné kolekcie jej diel vlastnia v zahraničí - v Chorvátsku, vo Francúzsku. V posledných rokoch venovala skutočne nezanedbateľné súbory svojich malieb Matici slovenskej, rodnému Liptovu, Múzeu SNP v B. Bystrici, Múzeu židovskej kultúry SNM atď. Na sklonku svojho činorodého a plodného života venovala dar B. Jeľcinovi - dielo Novgorod - Kolokolnica.

Lúčili sme sa teda, žiaľ, s významnou osobnosťou protifašistického odboja, o ktorej možno smelo povedať, že tvorí ten svorník klenby, nie iba pilier pokrokových výtvarných tradícií moderného Slovenska. Nad stálou expozíciou jej diela v národnej kultúrnej pamiatke Čierny Orol v Liptovskom Mikuláši, ktorú sme otvárali v decembri 1955 prevzal záštitu i Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Sú v nej exponované vzácne predmety jej života a pozoruhodný výtvarný odkaz. Aj maliarska Veľká cena - Grand prix z medzinárodnej výstavy a súťaže v Lyone v roku 1976.

Česť jej odkazu a dielu, jej mravnej cti a angažovanosti!PhDr. LADISLAV SKRAK